blog'n'roll

Prečo ľudia toľko polemizujú o II. dôchodkovom pilieri? Jednoducho preto, lebo ide o ich vlastné peniaze. Vlastné peniaze je veľmi silný argument, ktorý pri vhodnej kombinácií prídavných ingrediencií typu: „prišli ste o svoje vlastné peniaze! Polovica obyvateľov si neuvedomuje, že ich vlastné peniaze sú investované v podstate v podielových fondoch, ktoré nemajú žiadne garancie! Fondy prerábajú a sú stratové!“ , logicky poskytuje jednoduchú platformu paniky. Ako veľmi sú tieto peniaze vlastné a ako veľmi sú fondy stratové?

Tak za prvé. Odvody ostávajú stále rovnaké, či som v II. dôchodkovom pilieri alebo som sa spoľahol čisto na sociálnu poisťovňu. II. pilier netvorí žiadny extra výdavok zamestnanca, zamestnávateľa ani živnostníka. Ide len o prerozdelenie vybratých prostriedkov od občanov, ktoré by boli vybrané tak či tak. Sedliacky rozum si dokáže spočítať jednoduchý fakt, že čistá mzda ostáva nezmenená. Tak na aké moje vlastné peniaze sa to teda jedná? Akú nižšiu než sedliacku verziu logiky si to tí televízni panáci osvojili, že vidia to, čo ostáva pre mňa záhadou? Odpoveď je nasledovná.

Ako prvopilierový fanatik sa spolieham na štátom riadenú sociálnu poisťovňu, ktorá z mojich odvedených peňazí vypláca dôchodky dnešných dôchodcov. Moje zarobené peniaze idú na nové protézy, lieky či dary vnúčencom. Prozaické a vznešené gesto spolupatričnosti. To že sociálna poisťovňa dlhodobo hospodárila s enormnými deficitmi a vyhadzovala peniaze na kadejaké stranícke kšeftíky pod patronátom verejnej správy, je zanedbateľný fakt. Sedliacky rozum však nepustí. Neboli vtedy moje vlastné peniaze stratové? A vlastne....aké moje peniaze? Veď z nich platím dnešné dôchodky, tie peniaze predsa nikdy neuvidím. Môj dôchodok bude vyplácaný z budúcich generácií.

Niekto však pohol sedliackym rozumom o krok vpred. Dovolil si spraviť kapitalizačnú formu sporenia, kde ukrojil z predošlého modela rovnú polovicu, ktorá úž nepôjde do stratovej a nezodpovednej štátnej poisťovne, ale priamo na môj vlastný osobný dôchodkový účet. Ako to ovplyvnilo mňa a moju peňaženku? Nijako. Neodvádzam všetko štátu, ale aspoň časť z peňazí, ktoré som mu aj tak povinný odviesť, si šetrím sám pre seba. Čo na tom, že cez podielové fondy? Podielové fondy, ktorých podielové jednotky momentálne klesajú, hoci nepomerne nižšie ako podielové jednotky v klasických podielových fondoch. Navyše dlhodobým priemerovaním ceny pravidelnými platbami, momentálne poklesy znamenajú iba toľko, že za rovnakú cenu nakupujem momentálne viac podielov ako v minulosti a pri budúcom raste, ktorý je pri 30 ročnom horizonte vysoko pravdepodobný, budem o to viac profitovať. Sú to sakra moje peniaze a vôbec sa necítim ako vykorisťovaný proletár.

Vláda mi dáva možnosť vystúpiť z piliera, pretože je kríza a pretože sa momentálne časť mojich úspor znehodnocuje a „prichádzam o ne“. Veľkorysé. Ale keď hovoríme A, povedzme aj B. O peniaze neprichádzam, stále je to môj osobný dôchodkový účet, ktorého honota dočasne, NIE DEFINITÍVNE, klesla. V peniaze by som prišiel v prípade, že by som uveril pánovi premiérovi a z piliera vystúpil, pretože vtedy by sa všetky mnou ušetrené peniaze vrátili do rozpočtu štátnej poisťovne a jediné, čo by som tým získal, by bol pocit, že som fasa chalan, lebo makám opäť na dnešných postarších spoluobčanov.