Ako vieš, že miluješ? Otázka, ktorej sa, keby vedel, že raz príde, určite desil nejeden muž, ktorý neovláda fatality improvizácie s relatívne prijateľnou odpoveďou. Zaskočený jedinec zbiera drahocenné sekundy protiotázkou „niečo nie je v poriadku?“ – čím v podstate prejavuje svoj podvedomý dojem z prežívanej pochybnosti o dokonalosti vzájomnej vzťahovej kohézie. Stačilo predsa povedať „viem“. Vzájomné komunikačné tlmočenie reči XX a reči XY ale veľmi úzko spolupracuje s inštitútmi sugescie, paranoje, domýšľavosti či pochybnosti. A obyčajné „viem“ nemusí vždy stačiť. Ako však teda reagovať v situácií, kedy protistrana pravdepodobne aj tak neuverí samotnej odpovedi, pretože pochybujeme o jej naivite pri takto položenej otázke? Dostaneme sa do neistej uličky. Uličky so stenou, priam stvorenou na hlavičkový maratón otázok bez odpovedí. Prečo sa ma pýta také hlúposti? Klídek. Vaša partnerka je len o uličku ďalej. Prečo sa ho pýtam také hlúposti?
Heh. Skúste sa však sami zamyslieť. Ako viete, že naozaj milujete? Keď ten a ten sa správa tak a tak a predsa....alebo či čo? Myslím, že túto vedomosť nemožno popísať mne dostupnou slovnou zásobou. Človek proste cíti, že to tak je a nerieši ako, prečo, začo. A vie že to cíti. A basta. Pokiaľ to nevie, pochybuje a zakoktáva sa vo vlastných pocitoch, celkom určite smeruje do neistého finále preteku krátkej trate. Vždy ma fascinovalo prečo sú spolu ľudia, ktorí si pomaly nemôžu prísť na meno a najvačšia hádka večera sa začína vetou „prečo si tú umývačku nezapol keď si už do nej dal ten poondiaty riad?!“ Prečo sú banality všedného dňa, ktoré boli inokedy predmetom smiechu prvého rande, rozbuškou spoločnej neschopnosti existovať v obmedzenom bytovom kubizme? Skúste sa niekedy zamyslieť nad intenzitou svojej lásky a o čom by asi tak mala byť. Skúste sa niekedy zamyslieť čo za problémy vo vzťahoch vlastne riešite a či vám teda stoja za to. Skúste sa zamyslieť prečo s tým človekom ste a čo vám to dáva.
A potom pouvažujte či ste šťastní. Ja som. Viem. Lebo milujem. Aj to viem. A čochvíľu bude obed :)
Komentáre
ja nemusím ani dumať
hm
ach emáátku...
aj toto vieš?..:)))
tak ti poviem tajomstvo..existujú aj omyly..:)))
.
:D
:DD
.
uvažujem, že či pochybuješ a či sa len ubezpečuješ :)
sygon
bv
...
ránko :)
valasik....brú chuť...ak sa to o sóji dá tvrdiť :))
ellie....pochopiteľne...preto sa treba zamyslieť už pri prvom náznaku pochybnosti...
sygon...povedzme, že nie som až tak hlavnou postavou zrovna :))
hm sygon
ako viem, že mi je teplo a zrazu zima?
mňa strašne prekvapuje a zároveň teší
toto som fakt nečakala...
odrazu nie je nedostupná..odrazu je,ako my..:)))
fajnové..:))
em, viem, že milujem..
No nie som si s tebou isty !
Em, presne ako vravíš:
Vtedy, keď mu je dobre s partnerom, teší sa na jeho prítomnosť. Ako vidno, aj láska vychádza z egoizmu - milujem, lebo mi je dobre... (-:
Ahojki,
dať šancu, mať úctu a pokoru,tešiť sa aj maličkosti....
no a ďalej to už ide nejak samo ,samo v tom zmysle, že nechcem tomu druhému ublížiť, keď je mi s nim dobre, chcem mu urobiť radosť atď. atď. veď láska má tisíc tvarov.Do určitej doby intenzita lásky narastá, potom stagnuje.....prídu starosti i radosti a prídeme na to, že netreba nad tým filozofovať, lebo naše správanie,naše činy hovoria sami za seba .
Ešte niečo , som vyrastala na dedine medzi jednoduchými ľuďmi,
nikdy som nepočula veľké, okázalé slová, ale som videla manželstva , rodiny kde panovala úcta , úcta voči ľuďom,pokora pred prírodou a tí ľudia, ani o tom nevedeli, ale žili v harmónií...
no oki doki :)
zara....šťastná osôbka....gratuluj si, aj ja ti budem :))
PETER...tvoj dojem respektujem ;)
lasky...by som si dovolil nesúhlasiť...láska je asi jediná emócia, kedy človek nekoná podľa princípov egoizmu ;))
poli... :))
iris...veľké slová sú stále len slová.... :)
"Skúste sa zamyslieť..."