Už to tak bude. Objavujem detský svet. Vygooglil som si tie zvieratká a vyzerajú celkom milo. Nedávno ma zaujala jedna scénka, v ktorej sa hlavný protagonisti snažili napísať niečo tak primitívne ako detská rozprávka, aby napokon zistili, že buď to až tak primitívne nebude, alebo sú primitívnejší ako predpokladali. Čo by teda mala podľa môjho primitívneho úsudku správna rozprávka mať?
Tak predovšetkým hlavného hrdinu, s ktorým sa môžu deti stotožniť. Stotožniť v pozitívnom zmysle, nie v náhlej potrebe kružidlovať si jazvu na čelo. The hero of the day by nemal smrdieť človečinou, aby nedošlo k žiarlivostným scénam z jeho awesomnosti a následnej trucujúcej skolióze, chronickej dyzlexií, bezlepkovaj diéte, anorektickej hyperpasivite, neistej sexuálnej identite či iným úchylkám posttraumatickej puberty. Navrhol by som teda nejaké nevinné mláďa z ríše zvierat, s predpokladom dostatočného zachovania pozornosti a nenáročnosti prisúdenia si majetkových práv zo strany všetkých chlapčekov a dievčatiek. Schopnosť závidieť si všetko možné môžme v procese výchovy smelo odsúdiť na neskôr. Minimálne na obdobie, kým si nenájdu ďaľšiu obeť svojho obmedzeného záujmu. Káčatko, škaredé či iné, je ostrieľaný profesionál pohŕdajúci akýmkoľvek konkurzom. Kto chce kvalitu, musí rátať s ponukou, čo sa neodmieta. Je si vedomé svojej ceny. Veď kto by sa už len bol schopný nezamilovať sa aspoň do roztomilého tieňového komparzistu na dvoch kolesách a špagátiku nie to ešte do samotného kačiatka? Keď už pre nič, tak má famózne mäso.
Zápletka by mala mať veľmi pragmatickú mravnú pointu s poučením do života. Pokiaľ by nešlo o žiaden agitačný večerníček, malo by Káčatko hlásať minimálne niečo v štýle stay away from drugs. Smrť, vojna, hlad či choroba by mali svoj apokalyptický dostih preložiť na celkom inú dejovú dráhu. Áno, slimačie domčeky veselo praskajú v plameňoch, ale pointu odchodu na večnosť si nemusia dávať v detských hlavičkách dokopy na základe fairy duck tales. Tragédie ľudskej reality, na ktorých stavia nejedna pokémon story, môžu mať katastrofálne následky chybného odhadu vrodeného superhrdinstva. Žiaden rodič nepotrebuje, aby mu deti skákali z okna len pre neveru vo fakt, že to nie je prirodzené. Humor by sa dal považovať za viac než ideálny prvok. Spolu s povinným happy endom musí však byť použitý veľmi opatrne a trefne. Ukončenie v štýle promócií na lekárskej fakulte, kačky domácej s nepochopením pre promiskuitu vytešene šuchoriacou perím pred oltárom, hordy potomkov bez zdedených rakovinotvorných génov a dobrým chrupom nebude mať v detskom svete žiaduce pochopenie.
No. A tak...
Preto prajem každému, kto sa chystá pustiť do písania detských rozprávok mimoriadnu dávku šťastia a zdravého....vínka :)
Komentáre
to víno na záver je fasa ;)
víno je fasa vždy pánko :)
dám si k písaniu biele...
hlavná postava - žirafa... malá, bojazlivá... :))
tož nazdravie kitkat :)
em...
radšej to vínko, hlavne ak je ho s kým vypiť... slimačím tempom s dávkou leviej sily a odvahy a nechať sa unášať potom na motýlých krídlach.. až do sladkého medvedieho spánku:)
ako vies
dedukujem podľa tvojej poslednej spotreby vínka ;))
au
aj Tebe čau:)))
dobry text,