Minúta krája hodinu. Stačí štvrťkila z tej siedmej. Sadám a vychutnávam poslednú polhodinu, počas ktorej ešte budem kráľom všetkých kancelárií. Žujem špongiu so slnečnicovými jadierkami. Nerezová voda s odtieňom kávy a prvá krabičková predikujú ranné prehánky. Just one of those days...
Vonku zíva leto. Mňa dnes čaká horda klientov, ktorí nebudú chcieť počuť „neviem“ a čuduj sa svete ani „neskôr“. Čaká kopa vecí, ktoré sa rozhodli byť akútne dnes a nikdy indy. Famózny pocit zodpovednosti, že toľko ľudských svetov záleží od toho vášho. A čo robím ja? Oddaľujem si úspech ranným blogom. Špongia. Káva. Ťuk, ťuk. One of those days...
Hlavá plná tajného milovania. Treba sa však preľadiť na vlnu pracovnú a pustiť lásku na nákupy. Vidíme sa... Raz. Dopíjam kávu a rozmýšľam, či som pil niekedy niečo odpornejšie. Ťuk, ťuk keci.
Komentáre
toto si mi paaci :)
no ja
no ale pesnicka sa mi veru nepaci :D
a mne naopak,mne sa páči len pesnička ;))
a mne
no fajn !
no jak sme si to krasne podelili :D
ránko prajem :)
aj mne sa paci em :-)))))))))))))))))
tož dobre dobre...
pačim sa ti....a ty mne??
ehm....bubu? :)
tak to uz chodi,
to rád počujem že si :)
em mio
A horúca káva by to mala vylepšiť, nie pokaziť ! :)
Z akej pokútnej žaburinovo storočno hrdzavo potrubnej vody ju kuchtiš ?:)
:)
tož voda je to presne tá, čo v útrobách starého mesta pramení...a keďže je to mesto staré...netrúfam si veru odhadovať koľko tam už je :)))