blog'n'roll

Fascinujú ma ľudia, ktorí dokážu rozmýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa. Ja keď si už aj vymedzím čas, aby som sa venoval podobným činnostiam, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, tak veľmi rýchlo zistím, že som svoj čas vyčerpal natoľko rýchlo, až mám pocit, že niekde robím chybu a tajomstvo tejto principiálnej otázky entomológie mi akosi uniká. Ja totiž, keď začnem nad týmto hmyzom rozmýšľať, tak mám len dve hypotézy. Za prvé, vychádzam z hypotézy, že chrúst nedisponuje natoľko vyspelým mozgom, aby si mohol dovoliť znudene mávnuť jednou zo svojich šiestich nôh na alchimistickej konferencií venovanej kameňu mudrcov, a teda a tak je obyčajným rádovým chrobákom čeľade skarabeusovitých smrteľníkov. V tomto momente si uvedomím, že moja hypotéza dosiahla svoje maximum a má právo posadiť sa. Za druhé, predpokladajme, že existujú ľudia, ktorí z dosiaľ nepoznaných dôvodov tvrdia, že chrúst si veru so smrťou nepotykal. No a tu sa musím trošku napiť kakauka. Tak, a teraz sa pozrieme na problém trošku precíznejšie.

Amatérsky filozof môjho formátu (180 cm, 70 kg) si sprvoti položí otázku. Prečo by už len mal byť chrúst nesmrteľný? Pričinil sa nejakým významným skutkom vývoju ľudskej spoločnosti, aby si ho tá ctila v rovnakej kategórií idolov ako chrobáka Truhlíka, Ferda Mravca či Včielku Maju? Ak nie, tak môže táto paradigma vychádzať z nezabudnuteľných útrap zaznamenaných v denníčkoch piľních poľních a domajších hospodárov? Ak hej, tak prečo by mal byť privilegovaný práve chrúst keď mandelinka zemiaková nebola o nič horším škodcom? Proste prečo práve chrúst? Je s jeho nesmrteľným kultom osobnosti stotožnená aj ostatná ťažko pracujúca chrobač? Tiež by ma zaujímalo či chrústy školia svoju nesmrteľnosť formou hrdinských víťazstiev s vtáčími vnútornosťami, ako prirodzenú cestu absolútnej nirvány. Ak áno a chrúst je aj napriek všetkým spochybneniam vo svojej absurdnej podstate nesmrteľný, bol na túto planétu zasiaty v obmedzenom množstve, ktoré sa ďalej nerozmnožuje, pretože by mohlo dôjsť k prechrústeniu? Alebo tak vysoko vyvunutý organizmus, pohŕdajúci smrťou, pohŕda aj nechráneným sexom? Alebo je nesmrteľná len jeho duša, ktorá v nezastaviteľnej evolúcií reinkarnačných možností volí útočisko v premakanejšej schránke humanoidov? A je možné, že práve preto ľudia tak radi parazitujú bez pokory na cudzom? A že práve preto sa hlboko v podvedomí nevedia zbaviť spomienky na pandraviu minulosť a otázka nesmrteľnosti predkov im nedá spávať? Asi. Každopádne podľa mňa chrúst smrteľný je. Môj brat minule po jednom plesol papučou a jeho nesmrteľnosť bola tatam.

No a teda pre toto ma fascinujú ľudia, ktorí sa zaoberajú podobnými nezmyselnými polemikami. Ja napríklad dnes okrem iného dumám, či sa oholím a pristrihnem si fúzik, alebo doprajem svojej polovičke ešte chvíľku rozkoše v jej na neandrtálskych drevorubačov orientovanom vkuse. Áno viem, som fascinujúci :).