Moja žienka má vkus. Uznanlivo prikyvuje ona a skreslene aj zrkadlo. Za jej dôkladným a váhavým výberom stojí nemalá obeta, o ktorej zrkadlo ani len netuší. Pred premrznutou moskovskou ponukou uprednostnila teplo mojich dlaní. Moje nezručné dlane však veľa stierky nenamútia a tak doteraz s vervou obetúva všetok voľný čas, aby sme mali najsamfasa bejvák. A to teda máme. Už aj do zápletky prizvané rodiny začínajú byt skloňovať v plurále. Podvedomo prirodzene sme sa vyskytli v stave „my“ a „naše“. Obetovať životný priestor pre párdňovú známosť tak razantným hurá systémom predchádza očakávania aj tých najromantickejších dobrodruhov.
Kedysi som si žiadnu blogfanynku nepripustil k telu natoľko, aby sa mi ocitla čo len v odkazoch. Dnes ležím v posteli s jednou jedinou (ktorá pri mojom príchode na blog o fandení ani len neuvažovala) a plánujeme obývačku, plastové okná, auto, samovraždu v osemdesiatke či veľmi svojskú výchovu potomkov takým prirodzeným spôsobom, akým iné dvojice plánujú kto pôjde zajtra vyniesť smeti. Skrátka a jasna viem, že she’s the one. Bez ohľadu na to, že práve vyliala dva litre belgického piva od brata. Rovnako viem, že aj keď jej nevyhrám vo fotosúťaži difuzér, budem aj ja the one. A oné.....hm, načo slová :)
Komentáre
no toto
:-))
rusalka :-))
kto ma stastie v laske:)))
he he :))) jaaaj,
samovražda v osemdesiatke?
a môžem vám tu samovraždu skúsiť vyhovoriť?
emčo
jej
zavidim, a zaroven drzim palce takej virtualnej laske :)
hmm
tak niekomu sa podari :)
laska co fotosutaz?
:-))
pekne ste si to vyblogovali...
tuším tu niekto klame..
tak bez slov
:-))