blog'n'roll

O chorých chlapoch sa medzi ženami traduje nejeden preafektovaný nonsens. Tak napríklad, sme vraj horší ako malé deti a obyčajnú chrípku prežívame intenzívnejšie ako ony pôrod.  Poukazujem ešte na  miernejšie variácie. Poobede bola moja žienka kávičkovať a to si ani neviem či chcem predstaviť, čo sa tradovalo dnes. Moja žienka ma totižto poverila romantickým programom valentínskeho víkendu a ja som zorganizoval iba víkend v posteli. S chrípkou do trojky. Teda do dvojky, lebo moja žienka je relatívne zdravá a jej valentínske mecheche spočíva v mojej opatere.

Hrdinsky ale priznávam, že pravidelne zvyknem tieto ľudové povery podporovať, hoci by som ich vedel kedykoľvek hravo vyvrátiť. Tak napríklad malé deti sa celkom nekontrolovateľne pomočujú. To mne nehrozí. Hoci...pri galónoch cibuľového a zázvorového čaju,čo bol do mňa tento víkend natlačený, začínam zaspávať s vážne maličkou dušičkou. Tentoraz som chorý úplne naozaj. A moja milovaná žienka sa o mňa stará ako z učebnice. Ako z učebnice o tom, ako písať učebnice o staranie sa o naozaj chorých a zároveň milovaných mužov. Keď sú muži naozaj chorí, tak sa všetky povery stávajú skutočnosťou v dovtedy nevídaných rozmeroch. Keď sú muži naozaj milovaní, nie je to dôležité. 

Všetko ma bolí, všetko je zlé, všetko mi vadí, všetko je na vine. To je moja víkendová filozofia, v ktorej sa snaží obracať so svojimi naparovacími hrncami, kamiónmy vreckoviek, kvapiek, čajíkov a mastičiek moja magistra filozofie. Veľmi ju za to ľúbim, ona to vie. Aj ona ľúbi mňa, lebo inak by som bol už dávno zavraždený nejakou ušnou tyčinkou. A napriek tomu, že momentálne som v ukážkovom PN stave a akonáhle sa postavím z postele, dostenem po ušoch, chcem jej týmto blogom poďakovať za všetko, čo pre mňa robí. A oné toto, sľubujem, že už budem len zdravý.