blog'n'roll

Keď niekoho milujete, dokážete dať turistike aj iný ako kaviarenský rozmer. Moja slečna, zatiaľ slečna sa dokázala popasovať s nadmorskou výškou svojej lásky s prehľadom pravého tatranca. Muzeálny kus, ako bola spolu so mnou počastovaná, spočiatku  opatrne objavoval čaro stromov, snehu, potokov a kameňov s kamennou tvárou kritika na veľmi zlej výstave, no napokon sa podarilo vyčariť veľmi pozitívny znalecký posudok s pečiatkou slnkom opálenej grimasy. Vraj existuje internetové fórum kde sa hôrni chlapci medzi sebou radia ako neprísť pri podobných experimentoch o frajerky. Ja môžem hrdo prehlásiť, že i napriek niekoľkým zaváhaniam, kedy sa moja žienka ocitla po kolená v snehu, nič podobné nehrozí. Statočne stúpala hore dolinou, čosi si síce nonstop šomrala popod nos ale i napriek tomu jej stále žiarili očká. Spokojne, zaľúbene, vysmiato. A vtedy som sa usmieval i ja. Šťastne prešťastne, až hrkú. Pretože ja mám predsa tú najsamfasa slečnu, zatiaľ slečnu, ktorá kvôli mne síce hory neprenáša, minimálne ich však znáša. Poslušne teda hlásime, že sme doma z výletu, nezmokli sme, už sme tu. So zdravou svalovicou, rumencom pod okálmi, spokojní a odýchnutí. Ďakujeme aj ostatným zúčastneným za skvelú atmosféru, náladu a všetko ostatnô.