Izba už len slabo vonia vyprchaným snom a ja rozmýšľam koľko vládze človek snívať. Zobúdzať sa zo sna do sna. Rozliepať oči v perinách, kde neznámy pocit čaká s raňajkami na podnose. Ľudské srdce namäko, čerstvé ce-ne-reálne pečivo, ružovosť emočnej kávy plus dve kocky cukru. A predsa je to akési bez chuti. Mal by som sa stravovať zdravo. Realita jedla zo sna je však lákavo nezdravá. Pocit sa mi smeje a láduje to do mňa. Neviem či je to správne, neviem či to chcem, len tíško prežúvam predstavujúc si tie najlahodnejšie chute sveta. Neverím si. No zároveň chcem aby to tak chutilo. Sila sugescie na tom úspešne pracuje.
Nový deň, nový sen. Navarím si sám. S ňou. Literárne liturgie z brožúrky na lásky žúrku. Áno, áno....miešam, riešim, kuchtím. Žasnem nad prísadami neistoty fugu ryby, či muchotrávok. Riskujem, že sa otrávim a predsa to tak dobre vonia. Keď riziko, tak s istotou, že to stojí za to. Mám ideálny motív zavraždiť sa láskou. Alibi pre všetkých ostatných vrahov, čo si na to netrúfajú. Právo je na mojej strane.
Hotovo. Čakáme kým to vychladne? Neviem. Musela si ísť, ostal som tu sám.
Komentáre
A čo chceš,aby som k tomu napísal ? ;)
nuž
:-)
aj v jedle aj v láske platí
chápem teda dobre,že si tučko ? ;)
neviem :)
:)
cassovitae...nuž....pochopiteľne...tož dobrú chuť :))
teide...chápeš nesprávne :))
okaňa...;)
teide
ups, asi na mňa vplýva, že som v emovom blogu, tak som sa neovládla, inak som normálna, imo :-)
cass
:-)
koľko paradoxov, že jo :)