Vietor rozfukuje rozliaty mliečny tuš po nebeskom plátne impresie. Dav náhodných pohľadov ticho plesá sám pre seba. Prirodzené ako nebo včerajška. Ukradnutá imitácia umenia zadarmo, ktoré má zmysel až keď všetko ostatné dalo od zmyslu ruky preč. Sedím a dumám.
Milovanie na lavičke doznieva. Nahé tiene v zvedavom svetle lampy, sú žmurkavo tlmočené okoliu. Morzeovkou, ktorú si nik nevšíma a kto si aj všimol, mlčí a odvracia zrak. Hľadajúc čokoľvek. Duní Dunaj a orgazmy zahryznuté v prstoch si odnáša do archívov dolu prúdom.
Mračnokrásno demonštruje rovnováhu sveta. Dobro so zlom, si držia palce. Ruka v ruke. V rukávoch tromfy nedôvery. Jesení sa nový začiatok, na prahu ktorého sa obzerám za 24 letami a obúvam sa do 25-tej zimy. Cítim sa sviežo, až sa toho desím. Predtucha nerovnováhy však vždy sklamala.
Ego na centrifúge schizofrénie.
Človek chce byť šťastný prešťastný. Dejú sa však veci. Veci kedy rozum zastáva. Odišlo dievča. Jej život pravdepodobne tiež. Všetko mlčí a nemá slov.
Komentáre
lyricka proza?
stále je nezvestna?..
áno...
Mračnokrásno demonštruje(š) rovnováhu sveta...
oh :(
bude zas dobre, neboj...
ok ,chlape
vitaj chlapče :)
ha..repete zajtra...fasa,že váhaš
Em
Em :( ,
tvojich riadkov naozaj nemám slov ...
nuz
je mi ľúto
a inak, prajem peknú jeseň ;-)
ď a ď :)