blog'n'roll

V poslednej dobe som spravidla chorý muž. Spravidla chorí muži mávajú hviezdne maniere fest chorých mužov. Vo svojej zdravej prapodstate vehementne ochkajú, jajkajú a náznak migrény ich zloží do nepoužiteľného stavu hypochondrie. Potrebujú opateru a lásku. A posteľ, a ticho a čajíček. No tak v poslednej dobe som tento stav absolvoval viackrát úspešne. Spravidla. Minulý týždeň môj stereotyp náhle vyrušila ozajstná chrípka a bolo po pravidlách. Jej genézu si odkladám do análov ako Ezopovu bájku streptokoka a hystericky narušenej pohodlnosti egoizmu.

Skrátka a jasna, začal som si uvedomovať, že so svojim životným štýlom privediem svoju prostatu k inkontinencií ešte pred štyridsiatkou. A hoci nevylučujem, že vo svojej pohodlnosti by som sa s plienkami zblížil pomerne ľahko, predsalen by sa bolo treba o čosi viac zblížiť radšej s imunitou. Začínam preto robiť prvé krôčky k totej utopistickej reformácií tela i ducha.

Prvé rande sme si dali v kúpelni. Akože odvážne, hneď bez hanby, na ostro a proste bez šiat. Imunita mi totiž v slabšej chvíľke vnukla myšlienku studenej sprchy. Postavil som sa teda do vane a s neistotou panica som pustil vodu na dovtedy nepoznanom azimute batérie. Sprchovú hlavicu som zatiaľ pridržiaval v bezpečnej vzdialenosti. Akonáhle však prvé kvapky dosiahli končeky mojich prstov na nohách, motorické neuróny batériu zmagnetizovali podmieneným reflexom sebazáchovy. Chvíľu som ešte hrdinsky stál a čakal kým nabehne tá správna....voda. Prsty samozrejme znášali teplotné šoky. Neraz mi frkla kvapka mrazu až do úrovne kolien! No a práve tento časovo náročný úsek považujem za svoje prvé veľké a ostentatívne hodenie rukavice. Uvidíme, ako a či vôbec sa odváži slečna imunita odpovedať.