blog'n'roll

Uznával som dlho, že už to nie je tým, čím to bývalo až som napokon uznal, že uznávam pridlho a že donevidím to vidím na bude ako nebolo. Stará dobrá vetná skladba z mojej dielne, ktorú pamätajú už len blogové dinosaury. No a teda, po všakovakých skúškach dospelosti som dospel k záveru nasledovného rangu. Je čas ísť. Nie som ani zďaleka na vrchole svojej bývalej potencie, beztak nastal čas pozdraviť do nevidenia. Neočakávam potoky sĺz, hoci ....bodli by. Každopádne sa chcem poďakovať tvorivému kolektívu za tvorivé tiež chvíle, netvorivému kolektívu za príležitostné nákuky a všetkým, ktorí tu onoho času vytvárali tú fasa atmosféru, o ktorej sa momentálne nedá ani snívať. Taktiež som mile rád všetkým vzniknutým kamarátstvam, ktoré isto pretrvajú. A za lásku, ktorú mi práve blog dal. No a za majstra teideho, ktorý isto vie prečo. No a aby som nenaťahoval tento sentimentálne patetický blábol tak vedzte, že sem tam prídem pozrieť, ale inak dovi dopo. Sťahujem písanie inam. A teraz si zaspievajme :)