blog'n'roll

Ľúbim hu jak koňa.  No a potom som začal nad týmto prazvláštnym vyznaním trošku viac dumať. Napadlo ma, že niečo také môže z úst pustiť len ovdovený gazda, ktorý sa na svojom statku začal statne nudiť. Kôň je prakticky kadejak využiteľný tvor, ale lásku si vo svojej hlave určite vysvetľuje po svojom. Motýle v jeho bruchu spôsobujú akurát arómu exkrementálnych fajnšmekrov. Inseminátor isto namietne, čo však len potvrdí jednoduchú skutočnosť, že na partičku akčných hrdinov okolo terminátora ešte nedorástol. Takže ako koňa ju teda neľúbim. Bez urážky tých z vás čo si ich fotky vylepujete po zošitoch a nástenkách, bolo by to príliš plytké. (Niečo ako vylepovanie Backstreet Boys)

Keďže som ateista, nemôžem sa  oháňať ani prirovnaniami všetkých tých patent vlastniacimi cirkevnými ideami. Konieckoncov po skúsenostiach posledných dní značne pochybujem o chápaní posolstva „miluj blížneho svojho“ u ľudí, ktorí by pri možnosti hanobiť svoje telá najradšej kérkovali tento symbol kde sa dá. Škoda len, že zblížiť sa dokázali len so svojimi egami. Takže nie, neprosím, nemilujem ju ani ako blížnu svoju. Amen.

Neľúbim ju ani jednoducho polopatisticky. Už len preto, lebo sa trošku bojím lopaty.

Neľúbim ju ani ako soľ, ani ako zlato, hoci analytici opäť raz predikujú úspešný rok komodít.

Najsamviac na svete? Povedzme. Z rešpektom ku všetkým, ktorí pochodili viac než len Európu.

Skrátka tak, jak treba. Prirodzene. So šťastne a odovzdane pustenou slinou na mojej hrudi keď zaspáva. So smiechom v jej očiach keď sa prebúdza a ja sa jej ešte stále snívam. So spokojným libretom našej vzájomnej pohody. No a tak...